Obci Dolná Streda bol doručený rozsudok Najvyššieho Správneho súdu Slovenskej republiky

Uvádzame zopár podrobností súvisiacich s rozsudkom NSS SR

Stručný opis udalostí v prípade založenia miestnej rybárskej organizácie v Dolnej Strede:

Ako sme už uverejnili v ozname zo dňa 25.augusta 2022 Najvyšší Správny súd Slovenskej republiky dňa 19.júla 2022 zrušil rozsudok Krajského súdu v Bratislave a vrátil mu vec na nové konanie v prípade pridelenia ostatnej vodnej plochy - " Ramena v Dolnej Strede na podnikanie v osobitnom režime obci Dolná Streda“. Ide už o takmer 8 rokov trvajúci spor, či budú rybári z Dolnej Stredy obhospodarovať Rameno v Dolnej Strede.

Už len z toho, že sa Rameno nachádza v katastri obce Dolná Streda, by malo byť každému jasne, že by sa oň mali starať rybári z Dolnej Stredy. Tí aj prejavili záujem o založenie miestnej rybárskej organizácie pod jurisdikciou SRZ ešte v roku 2014, kedy v zmysle platných Stanov SRZ § 11 a § 9 Organizačného poriadku SRZ požiadali o založenie miestnej rybárskej organizácie Radu SRZ, no pre nás z nepochopiteľných dôvodov Rada SRZ, orgán do ktorého kompetencie patrilo schválenie novej miestnej rybárskej organizácie v Dolnej Strede, tak nerozhodol. Nerozhodol tak ani po opakovanej žiadosti záujemcov o založenie miestnej rybárskej organizácie, ani potom čo súd zrušil uznesenie Rady SRZ č.113/2014, ktoré bránilo rybárom v Dolnej Strede založiť si miestnu rybársku organizáciu a vrátil vec Rade SRZ na nové konanie. Rada SRZ aj napriek tomu, že prehrala súdny spor na základe žaloby záujemcov o založenie miestnej rybárskej organizácie, za ktorý SRZ zaplatil žalobcom na súdnych trovách cca 4 500 €, v novom uznesení č.149/2019  opäť žiadosti rybárov z Dolnej Stredy a záujemcom o založenie miestnej rybárskej organizácie nevyhovela. Na toto uznesenie záujemcovia o založenie miestnej rybárskej organizácie v Dolnej Strede podali žalobu na Okresnom súde v Žiline. Vo veci zatiaľ nie je právoplatne rozhodnuté.

Vyjadrenie k žiadosti obce Dolná Streda o pridelenie Ramena Dolná Streda na podnikanie do užívania v osobitnom režime:

Keď že záujemcovia o založenie miestnej rybárskej organizácie v Dolnej Strede sa neuspokojili s neschválením organizácie pod hlavičkou SRZ, tak požiadali obec Dolná Streda, aby im pomohla v prípade založenia organizácie, a tá im vyhovela. V zmysle zákona č.139/2002 o rybárstve, § 34 požiadala o pridelenie tejto ostatnej vodnej plochy na podnikanie v osobitnom režime, Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky po zdĺhavom dvojročnom procese rozhodlo o pridelení ostatnej vodnej plochy obci Dolná Streda rozhodnutím ministra č. 2296/2017-4.1 a rozhodnutím vo veci rozkladov č. 2913/2018-9.2 (1/2018-rozkl.).

Keď že SRZ už v samotnom Správnom konaní robilo množstvo obštrukcií aby znemožnilo pridelenie Ramena v Dolnej Strede obci Dolná Streda (napríklad posudok že Rameno je vodný tok, ktorý nebol vydaný v súlade so zákonom č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, za ktorý dostal jeho autor od Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky pokutu 350 €), tak SRZ po vydaní rozhodnutí Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky podalo na rozhodnutia ministerstva životného prostredia Správnu žalobu na Krajský súd v Bratislave.

Krajský súd počas súdneho konania pre nás z nepochopiteľných dôvodov, akože stratil dve žiadosti obce Dolná Streda o pribratie za účastníka konania (ktoré sa po podaní sťažnosti obcou Dolná Streda našli), následne rozhodol bez pribratia obce Dolná Streda za účastníka konania o priznaní odkladného účinku rozhodnutiam MŽP SR. Napriek nedostatočne zdôvodnenom vydaní priznania odkladného účinku rozhodnutiam MŽP SR, ku ktorému podalo MŽP SR ako aj obec Dolná Streda návrhy na jeho zrušenie, ku ktorým sa Krajský súd ani len  nevyjadril (jednoducho ich odignoroval), po tomto všetkom rozhodol o zrušení rozhodnutí č. 2296/2017-4.1 a rozhodnutím vo veci rozkladov č. 2913/2018-9.2 (1/2018-rozkl.) ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky. Spor skončil až na Najvyššom Správnom súde Slovenskej republiky.

Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky aj obec Dolná Streda podali proti rozsudku Krajského súdu Kasačnú sťažnosť (odvolanie).

Najvyšší Správny súd Slovenskej republiky vyhovel Kasačnej sťažnosti v plnom rozsahu.

 V rozsudku Najvyššieho Správneho súdu sa v jeho závere v bode 79. uvádza:

Vzhľadom  na  vyššie  uvedené,  kasačný  súd  sa  v celom  rozsahu  stotožnil s argumentáciou sťažovateľov o nesprávnom právnom posúdení veci. Kasačný súd preto SSP postupom podľa § 462 ods. 1 SSP z dôvodu podľa ust. § 440 ods. 1 písm. g) napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

§ 462

(1) Ak kasačný súd po preskúmaní zistí dôvodnosť kasačnej sťažnosti, rozhodne o zrušení napadnutého rozhodnutia a podľa povahy vráti vec krajskému súdu na ďalšie konanie alebo konanie zastaví, prípadne vec postúpi orgánu, do ktorého pôsobnosti patrí.

§ 440

(1) Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že

g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

K vyjadreniu MŽP SR v Kasačnej sťažnosti:

„Žalovaný, nakoľko nedostal od správneho súdu odpoveď na žiadnu zo svojich námietok voči priznaniu odkladného účinku správnej žalobe žalobcov, na týchto námietkach naďalej trval a v priebehu súdneho konania podal dva návrhy na zrušenie Uznesenia  (prvý zo dňa 10.07.2018 a druhý zo dňa 10.12.2018 - po odročení pojednávania na súde dňa 07.03.2019, keď už bolo nepochybné, že správny súd nerozhodne v lehote podľa § 187 ods. 1 SSP). Správny súd sa s týmito návrhmi žalovaného nijako nevysporiadal a v odôvodnení napadnutého rozsudku ich ani nespomenul.“

V rozsudku NSS SR sa k tomuto vyjadreniu v bode 78. uvádza:

„Pre úplnosť k dôvodu kasačnej  sťažnosti podľa ust.  § 440 ods. 1 písm. f) SSP a námietke k neodkladnému účinku správnej žaloby kasačný súd dodáva, že mu nie je známe, prečo sa správny súd napriek tomu, že sťažovateľ podal žiadosti o zrušenie odkladného účinku správnej žaloby, s týmito nijako nevysporiadal. Kasačný súd pripomína, že je povinnosťou súdu rozhodnúť  o každom  procesnom  návrhu  podanom  účastníkom   konania  a najmä  je  jeho povinnosťou akýkoľvek svoj zvolený procesný postup odôvodniť.“

§ 440

(1) Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že

f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu

patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

Poznámka: Tak že, Krajský súd nie len že nesprávne posúdil vec, ale ešte porušil právo obce Dolná Streda na spravodlivý proces, keď odignoroval dva návrhy Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky a jeden návrh obce Dolná Streda na zrušenie odkladného účinku rozhodnutiam ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky .

Prečo tak urobil vie asi len on !

V rozsudku sa ďalej uvádza:

Podľa § 469 SSP, ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia a k vráteniu veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, krajský súd aj orgán verejnej správy sú viazaní právnym názorom  kasačného  súdu.   

V ďalšom  konaní  krajský  súd  opätovne  posúdi  správnu  žalobu  v medziach   žalobných námietok, pričom je viazaný právnym názorom kasačného súdu.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku  nie je prípustný opravný prostriedok.

Celý rozsudok si môžete pozrieť tu: Rozsudok 10sžk-30-2020.pdf (11,4 MB)